Nová nádej slovenskej poetickej tvorby Lucia Sárköziová (1994) žije v Žiline. Svoje prvé básne napísala v dvanástich rokoch. Ako sama vraví: „Píšem z viacerých dôvodov – z osobnej potreby písať, z pocitu, že tým niečo dobré dávam ďalej, chcem dať každému vedieť, že v tom nie je sám − či už v bláznivých snoch alebo ťažkých myšlienkach. Tiež je to môj vyjadrený obdiv ku kráse naokolo...“
Jeden deň máte všetko, na druhý je všetko inak. Na vlastnej koži to zažije aj Zuza, sebavedomá, úspešná mladá žena. Napriek varovným signálom však vykročí slepou uličkou a musí padnúť na „čuňu“, aby zistila, kde je sever. Život v luxuse sa zmení na živorenie v totálnej biede, materiálnej aj morálnej. A my s napätím sledujeme príbeh, ktorý odkrýva drsnú realitu súčasnosti. Nájdeme v ňom však aj úprimné city, bezhraničnú rodičovskú lásku, nechýba mu ani riadna dávka romantiky a dráždivej erotiky.
Do všehomíru vtrhla nová viera. Pod neúprosnou nadvládou kríža padajú staré zvyklosti. Nik už nie je v bezpečí, jeho moc rastie a rozpína sa do všetkých kútov. Ani krajina pod Tatrou nezostane ušetrená. Prastarí bohovia sú zapudení, čarovné bytosti vyhubené a vyvolení s kúzlom v krvi odsúdení na hranicu. Kto neskloní hlavu a neprijme nového boha, bude kruto potrestaný. Avšak aj v najhustejšej tme sa nájde kus svetla. To je skryté pod vrcholkom Kriváňa, na miestach, kde ešte pretrvávajú dávne časy. Nastala chvíľa, aby znova vyšlo Svarogovo slnko - Rodan s kúzlom v krvi sa postaví krivde. Sudba tak určila, niet cesty späť...







Nad Rujanou hučia vojnové rohy. Vojská z Volynu a Štetína smerujú na posvätný ostrov, aby ho ohňom a oceľou očistili od cudzej zberby. Démonickí potomkovia severských bohov však sú odhodlaní udržať Rujanu v područí a Ránov v otroctve, aj keby si mali na pomoc privolať skazonosné záhrobné mocnosti. Černokňažník a jeho vlčí sprievodca zbierajú odvahu a silu na boj s nevídaným protivníkom. Do útesov Arkony búši krvavý príboj, vo vodách vnútorného zálivu sa čosi prebúdza a vysoko nad ostrovom krúži tajomný biely krkavec. Schyľuje sa k vojne bohov.
Nikto dlho netuší pravý dôvod jeho príchodu. Nájde sympatický Američan v stredných rokoch svoje stratené šťastie na Slovensku? Alebo ho získa mladý Filip v tajnom spolku? Román o mužoch a ženách, rodičoch a deťoch, rituáloch a bohoch, o cestách, sexe, bolesti i šťastí. Vnútorné drámy, túžba po naplnení, rozchody a návraty sa prepletajú s veľkými príbehmi literatúry a filozofie o hľadaní múdrosti. Objavia hrdinovia na svojej púti nejasný, no vytúžený cieľ? <i>Keby horel náš dom</i> je v poradí druhým románom K. Heriana, ktorý neskrýva isté paralely s tvorbou H. Hesseho – guru mnohých stratených duší na ceste za poznaním.
V prvom reprezentatívnom výbere slovenskej fantasy ožívajú pradávne aj moderné mýty. Besi, starí bohovia, černokňažníci, dokonca i sama Smrť budú spoločne s vami putovať po stopách hrdinov minulosti i súčasnosti. O to sa postarali autorky a autori slovenskej fantasy: Juraj Červenák, Zuska Stožická, Jaroslav Lupečka, Dušan D. Fabian, Lívia Hlavačková, Jozef Girovský, Marja Holecyová, Lucia Droppová, Marek Eliáš, Soňa Lantajová, Rastislav Weber, Martina Pilcerová, Michal Spáda a Alexandra Pavelková, ktorá spolu s Martinom Králikom výber aj zostavila.